Jdi na obsah Jdi na menu
 


Bowenova metóda

30. 9. 2007

Čo robiť, ak si s koňom neviete dať rady vy, kováč, ani veterinár? Možno vám odpovie technika Tomasa Bowena. Kôň chodí krivo, veterinár konštatuje, že kôň je absolútne zdravý a je stále ťažšie dosiahnuť jeho uvoľnenie? Vyzerá to tak, že váš kôň má ataxiu, ale veterinár ju nechce 100 % potvrdiť? Kôň je na jednu stranu tuhý, alebo je precitlivelý na chrbte? A dalo by sa takto pýtať ešte dlho ... .

Thomas Bowen bol amatérsky osteopat - masér a amatérsky tréner. Jeho metóda sa zrodila z túžby pomôcť manželke, ktorá trpela ťažkou formou astmy. Metódou pokus-omyl-úspech začal prichádzať na určité telesné zákonitosti, a keď sa neskôr dostavili úspechy na mnohých "pacientoch" (kostrovo-svalové problémy), začal túto metódu rozvíjať cielene. Neskôr sa venoval len praxi a jej zdokonaľovaniu. Základom všetkého je "brnkaním" pôsobiť cez svaly, svalové úpony a kĺbové lôžka tak, že stuhnuté miesta sa začnú uvoľňovať a postihnuté telo sa vracia k pôvodnej funkčnosti. Okrem priameho pôsobenia sa zameral aj na stravovanie. Svojej žene zakázal akékoľvek mliečne výrobky a výrobky z bielej múky a ryže. Organizmus jeho manželky sa vďaka týmto dvom faktorom postupne vyčistil a vrátil do pokojného stavu, kedy žiadne impulzy nedokázali vyvolať záchvat. Po tomto úspechu začal spolupracovať na vývoji tejto metódy so svojím kamarátom Sendersom, populárnym osteopatom a fyzioterapeutom. Bohužiaľ, Bowen si neviedol žiadne záznamy a metódu nešíril ani medzi členov svojej rodiny, pretože tvrdil, že na to nemajú správne ruky a potrebný cit. Na jeho klinike sa vystriedalo veľa pomocníkov, ale len šesť asistentov mohlo pod jeho vedením pracovať dlhšiu dobu. Tom svoju techniku nikoho neučil, aj keď asistenti si mohli robiť poznámky. Najdlhšie s ním pracovali Kevin Ryan a Romney Smeeton, ktorí prevzali kliniku po Tomovej smrti.

Pod vedením týchto osobností študoval aj Jock Ruddock. Dnes patrí medzi uznávaných liečiteľov a je odborníkom v používaní Bowenovej metódy. Zároveň je autorom techniky „The Gentle Touch“ (jemný dotyk), pri ktorej novými postupmi vylepšil pôvodnú techniku. Tom svoju metódu praktizoval na ľuďoch aj koňoch. Rovnaký postup zvolil aj Jock Ruddock. Dokonca vďaka svojej manželke veterinárke pretvoril tento systém aj na psov. Bowenovu metódu je v podstate možné praktizovať na akomkoľvek cicavcovi, pretože svalové modely cicavcov, pokiaľ nie sú zhodné, sú veľmi podobné.

Ale poďme ku koreňu veci. Čo je to „Bowenova technika“. Je to metóda celkom nediagnostická, jej praktik postupuje holisticky a pri prvom ošetrení sa nezameriava na uvedené problémy alebo problematické časti. Postupuje systémom jemných, presne definovaných pohybov cez mäkké tkanivá po celom tele, aby podporil jeho vlastný obranný systém a stimulovali sa prirodzené regeneračné a hojivé procesy. Táto technika pomáha aj pri odstraňovaní energetických blokov a uvádza do pôvodného stavu plynulý tok energie. Vychádza z teórie, že telo si pamätá. Je ako počítač s určitou základnou matricou, programom, ktorý sa nedá zmeniť, ale pri tom si každú novú zmenu uloží do dočasnej pamäte a drží ju tak dlho, kým nepríde ďalšia zmena, a medzitým, samozrejme, celý čas vysiela nesprávne impulzy. Touto masážou ("brnkaním") úponov sa cez svalovú oblasť posiela do centrálneho mozgu impulz, následne nastane "chaos" v tzv. dočasnej pamäti, dôjde k „resetu“ a telo je nútené siahnuť po svojej "základnej matrici". Naštartuje tak procesy, ktoré vedú k nastoleniu poriadku, a teda k zdraviu. Praktik dá telu len impulz a nástrojom uzdravenia je už samotná telesná schránka. U zvierat je táto metóda rýchlejšia, pretože neriešia "čo keby", ani čo sa stalo v minulosti, či čo bude zajtra.

Pracuje sa s priestorom pod kožou. Tam sa nachádza cievne a lymfatické riečisko, nervové zakončenia, svalový obal. Svalový obal tvoria jemné vlákna. Jedna z teórii tvrdí, že práve na tejto úrovni sa informácie prenášajú zo svalu do mozgu a naopak. Táto teória bola dokázaná aj vedecky. Funkčnosť sa dá ilustrovať aj na ľuďoch, ktorí trpia sklerózou multiplex.

V mnohých prípadoch sa po niekoľkých sedeniach pomaly začína vracať motorika, nie citlivosť, pretože nervové zakončenia sú absenciou myelínového puzdrá nefunkčné.

Vankúšikmi prstov sa pretiahne koža cez svalové bruško alebo šľachu, vyvinie sa jemný tlak a po zhruba dvoch sekundách sa s kožou skĺzne naspäť. Pohyby sa robia na presne popísaných bodoch tela v určenom slede a sériách. Tieto série sú zamerané na jednotlivé časti tela (práca na zadku a panvových končatinách, v okolí lopatky, s krkom, na hrudných končatinách). Vždy po niekoľkých pohyboch nasleduje tzv. čakacia doba. Tieto niekoľko minútové prestávky sú veľmi dôležitou súčasťou celého procesu. Umožňujú totiž telu vyslané signály rozpoznať a spracovať, a tiež spätne dovolia svalom na novú informáciu reagovať napríklad ich uvoľnením, relaxáciou.

Po ošetrení dochádza často aj k zmenám charakterových vlastností. Nervózne, vyplašené, agresívne a nedôverčivé kone sa menia či už po prvom, alebo opakovanom ošetrení. Roky trpeli bolesťou alebo stresom, ktorý sa v priebehu ošetrenia podarilo uvoľniť. Niekedy sa stane, že kôň počas ošetrenia zaspí. U každého jedinca dochádza k zmenám v rôznych časových intervaloch, dokonca u niektorých koní môže po ošetrení dôjsť k dočasnému zhoršeniu, ktoré trvá 1 - 3 dni, ale potom, keď sa telo už "usadí" v pre neho optimálnom stave (získanom z bunkovej pamäti), dochádza k zlepšeniu.

Nevyhnutnou súčasťou je diéta. Ak sa kŕmime koňa plesnivým senom alebo ovsom, a kôň nie je odčervený, toxíny z pliesne a zlého diétneho režimu začnú zahlcovať postupne pečeň, ľadviny a celý systém. Krv nie je filtrovaná, čistená a obnovovaná. Nečistoty sa začnú usadzovať vo svaloch, kôň prestáva byť spokojný, nezvláda dobre prácu,  zdá sa byť celý "ubolený". Vtedy dochádza k zmenám z vnútra, na povrchu sa prejavia oveľa neskôr, a teda dopátrať sa k príčine je oveľa zložitejšie.

Dôležitým pre zdravého jazdeckého koňa je vyspelosť jeho jazdca. To, ako sa človek pohybuje, aké má zlozvyky, vady v držaní tela a podobne, sa skôr alebo neskôr prejaví aj v držaní koňa. Dôležité je aj sedlo. Kôň pracuje, dorastá, prevaľuje sa, a preto je dôležité kontrolovať, či sedlo sedí a koňa neobmedzuje v pohybe. Sedlo utiahnuté podbrušákom a najmä ak je ešte úzke, sťahuje koňa v okolí lopatiek a kôň nemôže voľne pracovať hrudnými končatinami. Celý pohyb sa potom snaží pretlačiť zadkom (motorom) a začne sa javiť ako boľavý na chrbte, pretože je v nepríjemnom postavení. Je to ako keby sa dieťaťu, ktoré začína chodiť, kúpili topánky, ale aj napriek tomu, že jeho nohy rastú ďalej, musí nosiť stále tie isté topánky. Ak nie je možné meniť sedlá podľa potreby, je vhodné situáciu riešiť rôznymi podložkami (rôzne hrubé, široké, tvarované), aby sa podľa toho, ako kôň rastie na svaloch alebo naopak padá na svaloch, mohlo zareagovať včas a správne na zaistenie spokojnosti koňa.

Tak toľko v skratke o Bowenovej metóde. Na Slovensku táto metóda zatiaľ nie je veľmi rozšírená, ale môžem vám potvrdiť na základe osobnej skúsenosti, že funguje. Zatiaľ som stretla len jedného veterinára, ktorý sa ňou zaoberá