Ten, kdo pozrie na koňa čierneho ako uhlie, zostane v nemom úžase. Jeho kopytá sa snáď´ani nedotýkajú zeme, zvlnená dlhá hriva sa leskne v zapadjúcom sa slnku.Náhodou sa žrebec zastaví a pozrie na čierny vánok. V tej chvíli jeho telo ako keby sa premenilo na sochu, vytesanú citlivou rukou toho najlepšieho sochára zo vzácneho ebenového dreva..... Frízsky kôň s podmanil svojou krásou a eleganciou mnoho ľudí po celom svete a jeho obľuba neustále stúpa.....
Pôvod a história: Frízsky kôň dostal svoje pomenovanie podľa holandskej provincie FRIESLAND ležiacej v severnej časti zeme, ktorá je tradičná oblasť chovu. Akokoľvek nebol chovaný na rozsiahlom území, jeho vplyv ďáleko presiahol rodné pobrežia. Frízsku krv mali zakladatelia chovu orlovského klusáka, oldenburského koňa a vo Veľkej Británií daleský a fellský pony spolu s chladnokrvnýmshireským koňom ťažili z príbuznosti s tímto plemenom. Frízsky žrebec ROMKE 234 sa zásadne podielal na obnove chovu našeho starokladrubského vraníka. Teraz rímsky historik Tacitus (asi 55 - 120 n.l.) zaznamenal údaje o frízskom koni. Uznával starobylosť a hodnotu tíchto silných a všestranne užitočných zvierat. Toto plemeno sa postupne stávalo mnoho ušľachtilejší a o tisíc rokov neskôr sa sedlali frízsky ritiri a ich susedia, účastníci krížových výprav. Frízsky kôň si však zachoval svoje tradičné vlastnosti - vytrvalosť, skromnosť, silu a účenlivosť. Plemeno sa zlepšilo i s prílivom orientálnej krvi, čo bol výsledkom kontaktu s púštnymi koňmi behom vojnových ťažení a neskôr i zámerného kríženia s andalúzkym koňom, ktorý sa zo Španielska dovážal do okupovaných provinvií behom osemdesiatročnej vojne (1568 - 1648). Pomerne menší frízsky kôň bol po stáročiach chovaný k všestrannejším a praktickejším účelom než jednostranné ťažké vojnové kone stredovekej Európy. Bol tiež mnoho nenáročnejší. Po niekoľko posledných stáročiach sa jeho všestrannosť uplatnila v záprahoch, pod sedlom i v poľnohospodárskych prácach. Marbach (nemecký žrebčín) použivali frízske kone už od 17. storočia. Chovateľský zväz bol založený v roku 1879, ale popularita klusákov, medzi frízskych koní vynikal, vedľa ku kríženiu za účelom zvýšenia rýchlosti na úkor pôvodného typu. Plemeno zachránila druhá svetová vojna, kedy mali holanskí roľníci nedostatok vozidiel i pohonnových hmot, a preto sa museli vrátiť ku koňom. Vážnou krízou prešiel chov frízskych koní v 60. rokoch minulého storočia ,kedy sa chovná základňa nesmierne znížila vďaka mechanizácie v poľnohospodárstve. Táto kríza však bola úspešne prekonaná a chov frízskych koní sa rozšírili prekticky do celého sveta. Zväz chovateľov frízskych koní získal v roku 1954 titul ,,Kráľovský".
Popis a charakteristika: Dnešný frízsky kôň je vždy vraník bez znakov. Kobyly merajú v primere 156cm a žrebci 
[Glitterfy.com - *Glitter Photos*]a husté.
Povaha: Frízske kone vynikajú účenlivosťou a majú výborný charakter - sú ohnivé preto veľmi mierne a ovládatelné.
Využitíie a šport: Frízsky kôň je predovšetkým kočárovým plemenom - zapráhajú ho napríklad v dvore holandskej kráľovnej Beatrix. Obľúbený v manéžach,pri rôznych show a môžete sa s ním stretnúť v barokových jazdeniach alebo v ukážkach drezúrneho jazdenia, kde sa môžu výborne uplatniť,jeho efektné umelecko prispôsobené kroky.
[Glitterfy.com - *Glitter Photos*]
