HUCULE
Čo by som vám o tomto koni mohla napísať? Po odbornej stránke toho veľa neviem, no skúsim to zhrnúť do ustálenej formy :)
Pôvod:
Huculské kone pochádzajú z prírody Karpatského oblúka, ktorý zasahuje Rumunsko, Poľsko, Ukrajinu a Slovensko. Podmienky terajších ľudí, ktorý museli pašovať tovar cez hranice ich viedol ku šľachteniu hucula. Vyberali si kone malé, odolné a najmä isté v teréne, aby nemali problém uniknúť v lese pred policajtami na veľkých teplokrvníkoch. Ľudia, ktorým nový koník takto dobre slúžil si vraveli huculi a po nich pomenovali aj svojho koňa.
Predkovia:
Jeho predkami sú divoké kone, akými boli ešte pôvodné tarpany a lesný kôň. Hucul má najznámejších predkov a predstaviteľov línií tieto kone: Goral, Gurgul, Hroby, Oušor, Prislop
Charakteristika:
Hucul sa vyznačuje menším vzrastom, aj keď by som ho nezaradila medzi poníky. Telo máva dobre stavané, nohy sú pevné, kĺby hrubšie. Hucul má tiež často kravský postoj, ktorý sa však u tohoto plemena neráta jako nedostatok. Jedince odchované na pastvinách bez prístrešku zvyknú mať aj senné brucho.
-krk: hrubší s hustou a dlhou hrivou
-hlava: krátka a dobre nasadená na krku. Väčšinou rovný profil, vzácne klabonos. Šťučia hlava je znakom orientálnych prímesí
-plece: mohutnejšie a pevné, dobre osvalené
-zadok: tak isto svalnatý, oblejší
-nohy: veľmi pevné, zadné nohy majú často kravský postoj
-kopyto: tým, že kopytá huculských koní sú také tvrdé nie je vynímkou, keď sa nepodkujú
Farba:
Najčastejšia je myšacia plavá, potom všetky varianty hnedej až ryšavej. Vranníci a žltí plaváci sú vzácnejší. Straky ani belkov nemožno považovať za klasického polodivokého hucula, ide o prímes iných plemien, ktorú však na stavbe tela, ani povahe nemusí byť vidno. Naopak typické znaky huculov sú zebrie pásy na nohách (vidno ich najmä na plavákoch), úhorí pruh (ten musia mať všetky) a pásy na kohútiku (tiež sa vyskytuje častejšie při plavých koňoch).
Povaha:
Povahovo sú hucule na tom skoro rovnako, ako iné kone. Niektoré sú tvrdohlavé, niektoré nenažrané a niektoré zas mimoriadne pracovité. Majú železné nervy ako žiadne iné kone, preto sú ideálne ako kone pre začiatočníkov. Prepáčia aj počiatočnú neistotu a drobné jazdcove chyby, či nevyrovnaný sed. Ľudia často mylne považujú hucula za pomalého a nudného koňa, no niekedy opak býva pravdou. Každý z týchto koní si zaslúži porozumenie jeho denným potrebám a túžbam, akími sú stádo a zázemie na širokých pastvinách. Na prechádzke nesklame, prejde s vami terén, o akom sa vám ani nesnívalo a bude odhodlane kráčať ďalej strminami, úzkimi cestami, či tesnými lesmi, kde sú vetvičky hore aj dole na každom kroku.
Chody:
Ako som už písala, tento kôň má mimoriadne isté chody a je schopný s vami prekľučkovať cvalom les, pokiaľ budete vládať. Toľko zatracovaný koník si práve kôli tomu dnes získava tak veľa priaznivcov.
-krok: pomalší, ale istý
-klus: nevýrazný s dlhším krokom
-cval: rýchly a neomylný aj na klzkej lúke
-trysk: „nakopnúť“ hucula do trysku je niekedy ťažšie, ale keď sa objaví jeho túžba prebehnúť sa, prekvapí vás, ako rýchlo zdoláte aj najdlhšiu hrebeňovku
Na záver:
Tak som vám opísala hucula tak, jako ho vidím ja. Naučil ma jazdiť bez sedla s vyrovnaným sedom aj pri cvale, či trysku. Už štyri roky neprešiel jediný deň bez toho, aby som nemyslela na to stádo huculských kobýl u nás na Sihle.
